Blahoslavená
Sviatok: 7. jún
* 16. máj 1834 Castelnaudary, Francúzsko
† 7. jún 1889 Paríž, Francúzsko
Mária Terézia, vlastným menom Sofia, sa narodila 16. 5. 1834 na zámku v Castelnaudary v severovýchodnom Francúzsku ako dcéra baróna. V štrnástich rokoch sa rozhodla pre trvalé 
panenstvo. Jej strýko Ľudovít de Soubiran viedol družinu Máriiných dcér, ktorú navštevovala. Ním bola tiež poslaná do belgického kláštora v Gente za účelom hlbšieho poznania rehoľného života. Do Francúzska sa vrátila po otcovej smrti a vo svojich 21 rokoch založila spoločenstvo žien, ktoré sa rozhodli pre život v komunite a nazvali sa „Beginage“. Mária však túžila po prísnejších pravidlách v spoločenstve. Za pomoci jezuitu o. Pavla Ginhaca založila „Spoločenstvo Panny Márie Ustavičnej Pomoci v Castelnaudary,“ vždy v prospech chudobných a mládeže. Ich snahou a náplňou bola aj starostlivosť o ohrozené chudobné dievčatá vo veku 14 až 25 rokov. Mária sa vo svojich 25 rokoch vzdáva všetkého svojho majetku a dedičstva a pre nový inštitút postavila väčší dom, ktorý vzápätí však zničil požiar ešte počas výstavby. Nevzdala sa a pod vedením Jezuitov pokračovala v práci. Pápežské schválenie získali členky spoločenstva v roku 1868 od Pia IX.. Mária de Soubiran bola predstavenou od svojich 34 rokov. Po piatich rokoch opustila nielen funkciu, ale aj poriadok – kláštor, pre osočovanie a ohováranie, ktoré sa neskôr ukázali ako neodôvodnené. Smutné na veci bolo, že zlé reči vychádzali od jednej zo starších sestier, neskôr prezývanej „čierny červotoč“. Sestra veľmi inteligentná, hrdá, nekompromisná, ponižujúca a kritizujúca Máriu Terezu. Mária de Soubiran si zachovala trpezlivosť a dôveru v Boha. Všetko vložila do jeho rúk. Od roku 1873 musela z vlastného kláštora odísť a žila 16 rokov u „Milosrdných sestier Panny Márie“ v Paríži, kde jej bolo dovolené zložiť sľuby a kde nakoniec aj zomrela. Zomrela ďaleko od svojich rehoľníčok, vyhnaná zo svojho kláštora, ignorovaná a pohŕdaná. Zomiera 7. 6. 1889, prvý piatok v mesiaci po tom, čo si povzdychla: „No tak, Pane Ježišu, príď!“ Asi po roku nová predstavená v jej kláštore nechala preniesť pozostatky zakladateľky, očistila jej pamiatku a pokračovala v jej duchu k rozkvetu kongregácie. 20. októbra 1946 bola Piom XII. Mária de Soubiran blahorečená.
