Svätý
Sviatok: 27. júl
* 275 po Kr., Nikomédia
† 27. júla 305, Nikomédia
Patrón: lekárov, pôrodných asistentiek, dojčiacich
Pantaleón či Panteleimón žil v Nikomédii v Turecku. Najprv žil ako pohan pod vplyvom otca Eustorgia. Matka Eubula bola kresťanka a chcela ho vychovávať podľa viery, ale veľmi skoro zomrela. Otec potom kládol dôraz na kariéru a uplatnenie sa vo svete. Na to malo slúžiť vyštudovanie medicíny u Eufrosínia a kladný postoj k štátnemu pohanskému náboženstvu.
A tak sa stal Pantaleón dvorným lekárom cisára Maximiána. K prvej obnove jeho viery, zasiatej matkou, došlo za prispenia staručkého kňaza Hermolaja, s ktorým sa stretával už počas štúdií. Za dôveru voči Bohu vraj bola jeho viera posilnená zázrakmi. Jednalo sa obnovu životných funkcií uštipnutého chlapca, ako dôkaz Kristovej vlády nad životom i smrťou. Druhý zázrak sa týkal navrátenia zraku slepcovi povzbudzovanému k viere v Krista, ktorého menom zbavil úbožiaka slepoty. To prispelo aj k otcovej viere, o ktorú sa Pantaleón dlhšiu dobu snažil.
Popri lekárskej praxi sa stále snažil aj o uzdravovanie duší. V tomto smere vraj bola významným pacientom Maximiánova manželka. Potom nasledovalo udanie špehom. Druhou verziou pre Pantaleónovo zatknutie je udanie jeho kresťanských aktivít zo závisti. Láska, s ktorou jednal s pacientmi a úspešnosť liečenia prispievali k jeho popularite. On tvrdil, že za úspechy vďačí spolupráci s najdokonalejším lekárom sveta, ktorým je Kristus. Preto bol zajatý a kruto mučený. Údajne mu pribili ruky k hlave a nakoniec bol sťatý.
Už v roku 550 bol k jeho úcte postavený kostol v dnešnom Istanbule. Jeho hlava sa vraj okolo roku 800 dostala do Lyonu a ďalšie ostatky na mnoho miest, ku ktorým patrí aj Katedrála sv. Víta v Prahe. V meste Ravello, južne od Neapola, je uložená aj ampula s jeho krvou, ktorá sa v deň jeho pamiatky skvapalňuje tak, ako sa to deje aj s krvou sv. Januára. Uvádza sa ako jeden z tzv. 14 pomocníkov.