Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Vatikán 27. februára – Svätý Otec František dnes dopoludnia prijal na
osobitnej audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kardinála Angela Amata SDB. V priebehu audiencie dal Kongregácii súhlas na vyhlásenie ôsmich dekrétov v kauzách svätosti.

Prvý z nich potvrdzuje mučeníctvo Božieho služobníka Titusa Zemana,rehoľného kňaza Saleziánskej spoločnosti sv. Jána Bosca, ktorý sa narodil vo Vajnoroch 4. januára 1915 a tam aj zomrel na následky mučenia a väzenia 8. januára 1969. Slovenského saleziána tak čaká slávnosť blahorečenia.

Správu publikovalo Tlačové stredisko Svätej stolice dnes na poludnie. Provinciál slovenských saleziánov don Jozef  Ižold na ňu reagoval týmito slovami:

„Je to pre nás všetkých obrovský dar, že bude vyzdvihnutý na slávu oltára spolubrat, ktorý vyšiel spomedzi nás, obetoval svoj život, aby sprevádzal mladých bratov v ich povolaní. Súčasne reprezentuje množstvo ďalších veriacich v našej krajine, ktorí pre svoju vieru a z lásky k dušiam boli ochotní podstúpiť mnohé riziká a obety v dobe komunizmu. Pre nás bude inšpiráciou ako čeliť výzvam v našej dobe, ako svedčiť o Kristovi až do krajnosti a pomáhať mladým dôjsť k pravej slobode. Ďakujeme Pánovi, že nás cez rozhodnutie Svätého Otca takto obdarúva.“

Ďalšie dekréty publikované Kongregáciou pre kauzy svätých potvrdzujú hrdinský stupeň cností siedmich Božích služobníkov, medzi ktorými je aj ďalší salezián, Boží služobník Ottavio Ortiz Arrieta (1878-1958), biskup diecézy Chachapoyas v Peru, rodák z Limy. -jb-

Krátky profil Titusa Zemana

Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch. V detstve býval často chorý. Po tom, ako sa v desiatich rokoch na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdravil, rozhodol sa stať sa kňazom. Rodina napokon predala malé pole, pomohli aj niektorí dobrodinci a podporovali Titusa počas rokov štúdií na ceste ku kňazstvu.
Dňa 6. augusta 1932 zložil prvé rehoľné sľuby ako salezián. Teológiu študoval v Ríme a v Chieri pri Turíne, kde bol aj vysvätený za kňaza 23. júna 1940. Po návrate do vlasti začal študovať chémiu a prírodné vedy a neskôr vyučoval v rozličných saleziánskych inštitútoch.

Keď v r. 1946 komunisti žiadali odstránenie krížov zo školských tried, Titus sa ako profesor na gymnáziu v Trnave postavil proti: doplatil na to prepustením. V situácii kedy štátna moc v roku 1950 zatvorila všetky kláštory a rehoľníkov internovali, súdili, a ponižovali, Titus Zeman sa rozhodol zachraňovať mladé duchovné povolania. Na jeseň 1950 dvakrát tajne viedol mladých bohoslovcov cez rieku Moravu a cez Rakúsko do Talianska, aby tam mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Pomohol utiecť na slobodu aj niektorým diecéznym kňazom.

Počas tretieho prechodu v apríli 1951 bol Titus Zeman spolu s takmer celou skupinou – v nej napr. Anton Srholec, či Andrej Dermek – zatknutý. Obvinili ich zo špionáže a velezrady. Prokurátor žiadal pre Titusa trest smrti, napokon dostal 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne, so stratou občianskych práv. Vo väzení prežil 13 dlhých rokov, bol ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. V Jáchymove musel manuálne drviť rádioaktívny urán. Viac ráz mu bolo odopreté prepustenie na amnestiu. V roku 1964 napokon režim Titusa podmienečne prepustil na slobodu, no stále bol trápený, sledovaný ŠtB, a robili na ňom aj medicínsky pokus. Zomrel 8. januára 1969 vo Vajnoroch na následky mučenia a väzenia.

V r. 1991 ho rehabilitačný proces vyhlásil definitívne za nevinného. Saleziáni dona Bosca a Bratislavská arcidiecéza začali v roku 2010 proces jeho blahorečenia a pápež František 27. februára 2017 rozhodol, že Titus Zeman bude vyhlásený za nového slovenského blahoslaveného. (Zdroj: www.saleziani.sk)