Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätí

Sviatok: 17. február

† 13.-14. storočie

Dňa 17. februára si pripomíname siedmich zakladateľov rádu Služobníkov Panny Márie: Bonfiglio, Bartolomej, Ján, Benedikt, Gerardino, Ricovero a Alessio. V období okolo roku 1233, keď sa vo Florencii rozmohli krvné pomsty a bratovraždy, rozhodli sa siedmi obchodníci, členovia laického spoločenstva veriacich, vzdialiť od spoločnosti, žiť v samote, pokání a kontemplácii. Okolo roku 1245 sa teda odobrali na vrch Senario, neďaleko Florencie, kde si postavili jednoduchý príbytok a tiež kaplnku zasvätenú Panne Márii. Žili v samote a utiahnutosti, nevyhýbali sa však kontaktu s ľuďmi – mnohí k nim prichádzali hlavne v zložitých životných situáciách a hľadali tak povzbudenie a podporu. Onedlho sa ich svätosť dostala do povedomia ľudí a mnohí mladí pocítili túžbu pridať sa k nim. Postupne sa teda prví siedmi členovia rozhodli dať vznik novému rádu, ktorý mal byť zasvätený Panne Márii, keďže sami seba nazývali jej služobníkmi – teda Služobníci Panny Márie. Rád prijal regulu sv. Augustína. Roku 1888 pápež Lev XIII kanonizoval prvých siedmych otcov. Na hore Senario sa nachádza hrobka, v ktorej sú uložené pozostatky tých, ktorí sa rozhodli prežívať svoj život v bratskom spoločenstve a túžba po jednote napokon spojila ich duše v jednu.

Sv. BONFIGLIO

Bol zodpovedným za laické spoločenstvo, neskôr prior rodiacej sa komunity Služobníkov Márie. Býva zobrazovaný s bielou holubicou, sediacou na pravom ramene svätca a vyjadrujúcou dary Ducha Svätého, ktorými boli všetci siedmi bohato obdarení; u sv. Bonfiglia však výrazne dominuje charizma otcovstva a vodcovstva, keďže bol prvým zodpovedným v komunite. Podľa tradície zomrel 1. januára 1262.

Sv. BONAGIUNTA

Muž veľmi prísny voči sebe samému, avšak veľmi jemný, láskavý a chápavý k blížnym. V období 1256 – 1257 aj on pocítil na svojom pleci bremeno zodpovednosti ako prior komunity. Vďaka svojej húževnatej obhajobe pravdivosti a spravodlivosti, sa ho pokúsili protivníci otráviť, milosťou Boha bol však uzdravený. Zomrel 31. augusta 1267.

Sv. MANETTO

Svojho času tiež pôsobiaci ako prior komunity. Človek, obdarovaný výraznými organizačnými a riadiacimi schopnosťami, vďaka ktorým sa rád Služobníkov Panny Márie rozšíril aj do Francúzska. Bol to práve on, kto prijal Arriga z Baldovino – prvého z tých, ktorí sa rozhodli nasledovať siedmich zakladateľov. Podľa tradície Manetto zomrel 20. augusta 1268.

Sv. AMADIO

Môžeme povedať, že v skupinke siedmich zakladateľov mal práve on v sebe nevyhnutný zápal a nadšenie, ktorým dokázal nakaziť aj ostatných. Jeho srdce plné lásky preukazovalo dobrotu každou svojou činnosťou a osobným príkladom podnecoval svojich spolubratov k väčšej láske k Bohu a blížnemu. Jeho meno Amadio (miluj-Boha), verne vypovedá o jeho hlbokom duchovnom živote a nezištnej dávajúcej sa láske. Zomrel 18. apríla 1266.

Sv. SONSTEGNO a Sv. UGUCCIONE

Zo života týchto dvoch svätcov je najjedinečnejším práve priateľstvo, ktoré bolo medzi nimi. Na ikonách sú vyobrazovaní spolu. Špeciálnym znakom, a zároveň dôkazom jedinečnosti ich priateľstva je práve smrť, ktorá oboch navštívila v ten istý deň rovnakého roku. Sú symbolom vzájomného bratstva medzi členmi spoločenstva, ktorých spájajú rovnaké ciele a zároveň spôsob života. Výnimočný vzťah svätcov je taktiež symbolom skutočnej opory, ktorú je možné zakúsiť v pravdivom, nezištnom a Bohom darovanom priateľstve, ktoré tak napomáha aj osobnému duchovnému napredovaniu.

Sv. ALESSIO

Pochádzal z rodiny Falconieri, bol strýkom sv. Juliany. Bol jedinečný svojou pokorou a vnútornou krásou. Jeho život bol neprestajnou piesňou vďaky Bohu. Rád sa zúčastňoval dobročinných zbierok, zvyčajne podporoval bratov študujúcich na najvýznamnejšej francúzskej univerzite Sorbonne, v Paríži. Zomrel vo veku 110 rokov, 17. febuára 1310. Spomienku na všetkých siedmich zakladateľov slávime práve v deň jeho smrti.