Svätý
Sviatok: 13. júl
* 1. storočie
† 1. storočie
Pochádzal vraj z Jeruzalema, aj keď mal rímske občianstvo a stal sa Ježišovým učeníkom. V Skutkoch apoštolov je o ňom písané v 15. a 16. kapitole. Apoštoli a starší so súhlasom celej Cirkvi rozhodli o vyvolení dvoch mužov na doprovod a za spolupracovníkov Pavla a Barnabáša na apoštolskej ceste do Antiochie. Jedná sa o dnešnú Antakyu v Turecku. Vybraní boli Júda, ktorému hovorili Barsabáš a Sílas, poprední muži medzi bratmi.
„Aj Júda a Sílas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi.“ (Sk 15, 32). Apoštol Pavol potom vzal so sebou ako spolupracovníka len Sílasa a cez Derbe prišli do Lystry, kde sa k nim pripojil Timotej.
Prešli Frígiou, galatským územím k Mýzii a dorazili až k moru do Troady. Na pokyn, ktorý dostal Pavol vo videní sa preplavili do Macedónska. Vo Filipách boli hosťami u Lýdie. Tam Pavol z jednej otrokyne vyhnal zlého ducha, ktorý cez túto ženu veštil budúcnosť a to jej pánom prinášalo zisk. Keď videli, že o zisk prišli, vyvliekli Pavla a Sílasa na námestie s obžalobou, že poburujú mesto. Ako rozhodli sudcovia, boli za účasti davu dôkladne zbičovaní a uväznení v najbezpečnejšej cele, kde im dali ešte aj nohy do klady, aby neušli. V noci sa spoločne modlili a spevom oslavovali Boha. Ostatní väzni ich s úžasom počúvali, keď ich chválospev doplnilo náhle zemetrasenie, ktoré otriaslo väzením v základoch a zároveň sa otvorili všetky dvere a všetkým väzňom spadli putá. Žalárnik sa zdesil a chcel si vziať život. Ale Pavol mu zabránil v sebevražde, ktorú chcel vykonať svojím mečom a uistil ho, že sú tam všetci. Žalárnik plný strachu padol pred Pavlom a Sílasom na kolená. Potom sa ich s veľkou pokorou opýtal, čo má robiť, aby bol spasený a oni ho uistili o potrebe viery v Pána Ježiša. Keď pokračovali vo zvestovaní Božieho slova v jeho domácnosti, žalárnik im ošetril rany, dal sa so svojimi ľuďmi pokrstiť a pozval ich ku stolu. Je to ukážka, ako Božia moc sprevádzala prvých hlásateľov evanjelia, ktorí boli ochotní pre jeho slovo trpieť. Dalo by sa namietať, že pobúrení ľudia by ani nepočúvali, čo mohli povedať na svoju obranu. Povedali to až na druhý deň, keď ich prepúšťali a oni nechceli odísť tajne, odvolávajúc sa na rímske občianstvo. Rímski občania totiž nesmú byť bičovaní. Hlásatelia evanjelia však radi prinášali obetu za svojich poslucháčov a oveľa viac im záležalo na tom, aby bolo ich slovo dopĺňané ich príkladným životom ako to, aby sa chránili pred utrpením. Ospravedlnenie tých, ktorí dali obidvoch hlásateľov zbičovať a ich doprevádzanie, mali tiež svoju odozvu v mysliach Macedónčanov, ktorí po ich odchode do Filíp spomínali na slová bratov s väčšou vážnosťou. O Sílasovi je písané aj v 17. kapitole Skutkov apoštolov. Jednalo sa o návštevu Solúna, kde je správa o ich pôsobení v Berei. Tam Sílas a Timotej zostali, pokým Pavol odišiel s doprovodom do Atén. Ale potom boli za ním povolaní. Ešte aj v 18. kapitole je zmienka o tom, že Sílas a Timotej prišli z Macedónska do Korintu.
Čo sa týka ďalšieho Sílasovho života, odkázaní sme len na menej spoľahlivú tradíciu. Tiež je stotožňované meno Sílas a Silván, ktorý sa vyskytuje na ďalších miestach – napríklad Peter po ňom posiela svoj prvý list –, ale nie je to považované za správne. V nekanonickej literatúre je uvádzaná nielen Sílasova samostatná činnosť v Korinte a Macedónsku, ale že tam podľa tradície aj umrel. Miesto smrti sa vraj dokázať nedá.
