Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätí

Sviatok: 3. jún

19. storočie

Sv. Karol Lwanga a a jeho dvanásti spoločníci, ktorých spomienku slávime 3. júna, patria k ugandským mučeníkom, ktorí koncom 19. storočia položili život za vieru. Na území Ugandy vtedy bolo kráľovstvo Buganda, v ktorom kraľoval mladý kráľ Mwanga. Prví katolícki misionári prišli do tohto kráľovstva v júniVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt martyrs uganda 1879 z Francúzska. Dva roky predtým, ešte na pozvanie Mwangovho otca kráľa Mtesu, prišli do krajiny anglickí protestantskí misionári. Medzi oboma kresťanskými cirkvami však začali vznikať roztržky, a tak katolícki misionári v roku 1882 pokladali za vhodné opustiť na čas kráľovstvo. Katolícka viera sa však ďalej šírila cez novopokrstených. V júli 1885 kráľ Mwanga povolal misionárov späť. Dokonca vyzval aj svojich pohanských poddaných, aby prijali katolícku vieru. Niektoré vysoké úrady a hodnosti jeho dvora dostali najlepší z katolíkov. Dvaja z týchto vysokopostavených veriacich odhalili sprisahanie proti kráľovi, ktoré zosnoval katikiro, kancelár, ktorý nenávidel katolíkov. Kráľ katikirovi však odpustil a nechal ho v úrade. Katikiro začal brojiť proti katolíkom. Neustále podpichoval kráľa proti nim a krivo ich obviňoval. Na mladého, neskúseného kráľa to zapôsobilo. Začal ich prenasledovať. Okrem iného mu vadilo to, že jeho pážatá, ktorí boli kresťanmi, odmietali homosexualitu, ktorú sa on pokúšal na nich vykonávať. Najprv vydal absolútny zákaz prijať a vyznávať vieru, neskôr ich začal otvorene prenasledovať. Niekoľkých dokonca zabil vlastnou rukou. Presný počet zabitých nepoznáme. Bolo ich zrejme vyše sto. Dvadsaťdva z nich si dnes uctievame ako svätých. Medzi nimi je Jozef Mukasa Balikuddembe, jeden z najlepších poradcov kráľa, ktorého sťali ako dvadsaťpäťročného 15. novembra 1885 v Nakivubo. V nasledujúcom roku podstúpili mučeníctvo Dionýz Ssebieggwawa (šestnásťročné páža), Ponzián Ngondwe (kráľovský strážca – štyridsaťročný), Andrej Kaggwa (tridsaťročný veliteľ kráľovej osobnej stráže), Atanáz Bazzekuketta (dvadsaťročné páža), Matej Kalemba (päťdesiatročný náčelník niekoľkých dedín a sudca) a Noe Mwaggali (tridsaťpäťročný). Poväčšine ich sťali a rozsekali na kusy. Mateja zmrzačili a zabili. Noema dali roztrhať psom.

25. mája 1886 kráľ vyhlásil, že dá zabiť každého, kto sa „modlí“. Karol Lwanga bol predstaviteľom pážat. Keď vypozoroval nebezpečenstvo, hneď v tú noc sústredil katechumenov a svojich verných na nočnú modlitbu. Katechumenov vyskúšal a pokrstil. Ráno kráľ zvolal veľké súdne zhromaždenie. Zhromaždil všetky pážatá a kráľovských strážcov. Vyzval ich, aby vystúpili z nich tí, ktorí sa modlia. Karol Lwanga vystúpil ako prvý a za ním pätnásť pážat. Kráľ dal všetkých sputnať a odviesť. V žalári potom čakali, kým ich odvedú na popravisko do Namugongo, ktoré bolo vzdialené šesťdesiat kilometrov. Odsúdení tam šli dva dni peši. Niektorých z nich zabili už na ceste. Medzi nimi bol aj syn hlavného kata. Kat ho všemožne presviedčal, aby sa vzdal svojej viery, no márne. Ráno 3. júna vyviedli z chatrčí v Namugongo väznených a postavili ich na veľkú hranicu, aby ich upálili. Karola Lwangu upálili ako prvého. Dúfali, že ostatných takto zastrašia. Troch z nich – ako bolo zvykom – omilostili. Tí zostali smutní. No ich úlohou bolo neskôr svedčiť o mučeníckej smrti ich druhov. Po Karolovi upálili ďalších dvanásť pážat. Boli to: Lukáš Banabakinta, Jakub Buzabaliawo, Ambróz Kibuka, Anatol Kriggwajjo, Achilles Kiwanuka, Mbaga Tuzinde, Mukasa Kiriwawanva, Adolf Mukasa Ludigo, Bruno Serankuma, Gyavira, Mugagga a Kizito, ktorý bol najmladším, mal iba trinásť rokov.

Posledný z celkového počtu dvadsaťdva bol usmrtený Ján Mária Muzeyi. Sťali ho a hodili do rybníka 27. januára 1887. Všetkých mučeníkov vyhlásil za blahoslavených pápež Benedikt XV. v roku 1920 a za svätých pápež Pavol VI. dňa 18. októbra 1964. Karol Lwanga bol vyhlásený za patróna černošskej mládeže. Na ich počesť postavili v Namugonge pri hlavnom meste Kampale veľkolepú svätyňu, ktorej oltár bol posvätený pri návšteve pápeža Pavla VI. v Ugande v júli 1969. V roku 1979 – pri oslave storočného trvania Cirkvi v Ugande – tam bolo už štyri a pol milióna katolíkov, čo bolo viac ako tretina z celkového počtu obyvateľov.