Blahoslavený
Sviatok: 26. august
* 26. august 1886 Chimpay, Argentína
† 11. máj 1905 Rím, Taliansko
Narodil sa v argentínskom Chimpay na brehoch rieky Rio Negro. Jeho otec Manuel bol posledným veľkým náčelníkom Araukáncov.
Keď mal Zefirín 11 rokov, otec ho napriek svojmu odporu voči bielym kolonizátorom zaviedol do školy v Buenos Aires, aby tam študoval a raz mohol brániť svoj ľud. Zefirín dýchal rodinnú atmosféru v saleziánskom kolégiu a obľúbil si dona Bosca. Postupne v ňom rástla túžba byť saleziánom kňazom, aby mohol evanjelizovať svoj ľud. Vybral si za vzor Dominika Savia a počas piatich rokov nevídaného úsilia prispôsobiť sa úplne inej kultúre sa sám stal druhým Dominikom Saviom. Nasledoval ho v nábožnosti, praktickej láske, v každodenných povinnostiach a v askéze.
Zefirín bol chlapcom, čo len ťažko dokázal stáť v rade alebo poslúchať na zvonec, ale postupne sa stal vzorom pre iných. Správal sa, ako chcel don Bosco – bol presný v plnení povinností, v štúdiu i v modlitbe. V roku 1903, vtedy mal šestnásť a pol roka a jeho otec Manuel bol ako osemdesiatročný pokrstený, don Cagliero prijal Zefirína medzi ašpirantov vo Viedme. Začal študovať latinčinu.
Vzhľadom na chabé Zefirínovo zdravie sa don Cagliero rozhodol vziať ho do Talianska, aby tam pokračoval v štúdiu v lepšom ovzduší. V Taliansku stretol dona Ruu aj pápeža Pia X., ktorý mu udelil otcovské požehnanie. Zefirín najskôr navštevoval školu v Turíne, potom kolégium Villa Sora vo Frascati.
No choroba, ktorú lekári nevedeli diagnostikovať – možno aj preto, že Zefirín sa málo sťažoval –, ho podlomila. Bola to tuberkulóza. 28. marca 1905 ho previezli do nemocnice v Ríme. Ale už bolo neskoro. Zomrel tam v tichu 11. mája.
Od roku 1924 sú jeho telesné pozostatky uložené v jeho vlasti vo Fortín Mercedes, kde si ho dnes prichádza uctiť mnoho pútnikov. Za ctihodného bol vyhlásený 22. júna 1972 a za blahoslaveného 11. novembra 2007.
