Blahoslavený
Sviatok: 9. december
* 7. november 1831 Rím, Taliansko
† 9. december 1911 Moricone, Taliansko
Bernard Mária od Ježiša
Cézar Peter Silvestrelli sa narodil v Ríme 7. novembra roku Pána 1831. V 9 rokoch prijal sviatosť birmovania a 25. marca roku Pána 1854 vstúpil, na Monte Argentario do rehole pasionistov. Kvôli zdravotným problémom však po mesiaci musel prerušiť svoj noviciát. Vyprosil si, aby mohol naďalej zostať v kláštore na Monte Argentario a dokončiť teologické štúdia. V roku Pána 1856 bol vysvätený za kňaza a znova prijatý do noviciátu, tentoraz v Morrovalle, kde dostal rehoľné meno Bernard Mária od Ježiša. Tu bol v noviciáte spolu so sv. Gabrielom od Matky Sedembolestnej. Otec Bernard sa neskôr stal predstaveným kláštora pasionistov pri Scala Santa v Ríme. Potom bol zvolený za provinciála talianskej provincie a v roku Pána 1878 za generálneho predstaveného celej Kongregácie passionistov. V tomto úrade múdro slúžil vyše 24 rokov podľa vzoru zakladateľa, sv. Pavla z Kríža. Sám sa vyznačoval čnosťami, ktoré zodpovedali prvotnému duchu rehole. Pričinil sa o rozšírenie rehole po celom svete. Volajú ho „Druhý zakladateľ“.
V posledných rokoch svojho života sa oddal rozjímaniu o Pánovom umučení. Zomrel 9. decembra roku Pána 1911 v rímskej provincii, v Moricone. Bol beatifikovaný sv. pápežom Jánom Pavlom II. (spolu s ďalším pasionistom, v súčasnosti už sv. Karolom od sv. Andreja), 16. októbra roku Pána 1988.
Z reči bl. Bernarda Mária od Ježiša, ktorú predniesol novicom:
„Kto sme? Nevolajú nás pasionisti, alebo rehoľníci Pánovho Umučenia? Nepochybne, tak sa voláme. A aby sa s týmto pomenovaním všetko zhodovalo, sme oblečení v čiernom habite na znak smútku a na prsiach nosíme znak na ktorom sú vyryté slová: Umučenie Ježiša Krista, aby sme týmto spôsobom ukázali naše heslo a náš znak. Moji drahí, to všetko vám jasne ukazuje, že naša rehoľa sa výrazným spôsobom odlišuje od iných, predovšetkým v osobitnom oddaní sa tajomstvu Umučenia nášho Vykupiteľa. Dodajme k tomu, že počas našej profesii sa od nás vyžaduje okrem sľubov, ktoré skladajú iní rehoľníci, aby sme zložili ešte jeden sľub, v ktorom Bohu sľubujeme, že budeme zo všetkých síl ohlasovať pobožnosť k trpiacemu Ježišovi…
Ak vás, moji drahí, Pán obdaroval týmto povolaním, tak je to výrazné znamenie, že nás chce vidieť preniknutých tým duchom, ktorý vyžaduje od nás špeciálne oddanie. Pohliadnite na Ježiša, ktorý ide s učeníkmi do Getsemanskej záhrady. Na Kalváriu, kde si vybral len Jána, aby mal účasť na posledných bolestných vzdychoch svojho Majstra. A tu je dôkladne predstavené naše povolanie. Toto je naše dielo, do ktorého sme boli povolaní, nielen spomedzi kresťanov, ale predovšetkým spomedzi všetkých rehoľníkov: zachovávať špeciálne puto s trpiacim Ježišom, spočívajúcom vo veľmi blízkom prebývaní pri oltári Ukrižovaného…“
