Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

zakladateľ Zbožnej spoločnosti sv. Františka Xaverského pre zahraničné misie

Sviatok: 5. november

* 30. marec 1865 Ravadese, Parma, Taliansko
† 5. novembra 1931 Parma, Taliansko

Sv. Guido Mária Conforti

Guido Mária Conforti sa narodil 30. marca 1865 v Ravadese (Parma – Taliansko). V ten istý deň je aj pokrstený. V jedenástich rokoch vstupuje do seminára. Choroba s náznakmi epilepsie oddiali jeho kňazskú vysviacku. Medzičasom je vymenovaný za vicerektora seminára, kde preukáže mimoriadne schopnosti ako vychovávateľ, ale predovšetkým vedie mladých ľudí k svätosti svedectvom života prežívaného vo svetle viery. Po uzdravení je v roku 1888 ordinovaný za kňaza. Mladučký kňaz je poverený funkciou „Riaditeľ Zbožného diela pre šírenie viery“ (Pia Opera della Propagazione della Fede). Ani nie tridsaťročný je povolaný zastávať úrad generálneho vikára.

Kvôli chatrnému zdraviu nemôže nasledovať svoje misijné povolanie, ku ktorému sa cítil byť povolaný, a tak v roku 1895 zakladá Zbožnú spoločnosť sv. Františka Xaverského pre zahraničné misie (Misionári xaveriáni) s jediným a výhradným cieľom: evanjelizácia ne-kresťanov. V roku 1889 posiela do Číny prvých dvoch misionárov, ktorých v priebehu rokov nasledujú mnohí ďalší.

V roku 1902, vo veku iba 37 rokov, je poslaný pápežom Levom XIII. viesť arcidiecézu v Ravene. Aby sa výhradne a výlučne odovzdal Kristovi a celkom sa zasvätil službe pre dobro duší, v deň svojej biskupskej konsekrácie zloží aj doživotné rehoľné sľuby. Dva roky venuje všetky svoje sily dobru diecézy, ale zrádza ho zdravie. Kvôli zodpovednosti za jemu zverené stádo podáva demisiu, ktorú pápež Pius X. prijíma. Vráti sa tak do vlastného inštitútu, kde sa venuje formácii budúcich misionárov.

Po stabilizácii zdravotného stavu ho v roku 1907 pápež žiada viesť diecézu v Parme. Viac ako 24 rokov je jej dobrým pastierom. Podnecuje natoľko vyučovanie náboženstva, až sa toto stane ústredným bodom jeho pastoračného úsilia. Vo všetkých farnostiach zakladá školy s kresťanskou výchovou, v primeraných kurzoch náboženskej kultúry a pedagogickej prípravy formuje katechétov a katechétky, ako prvý v Taliansku organizuje Katechetický týždeň. Prekonávajúc nespočetné problémy a námahy vykoná štyrikrát pastoračné vizitácie, pričom ponavštevuje aj najmenšie farnosti. Piata pastoračná vizitácia je prerušená jeho smrťou. Zvoláva dve diecézne synody, zakladá a zveľaďuje katolícke spolky, podporuje dobrú tlač, ľudové misie, eucharistické, mariánske a misijné kongresy, zhromaždenia Katolíckej akcie. Príkladne sa stará o formáciu kléru, nemenej o formáciu laikov.

Nezanedbávajúc svoju pastoračnú službu v diecéze sa nešetrí ani v ohlasovaní evanjelia nekresťanom. Robí to jednak prostredníctvom ním založenej Misionárskej rodiny, kde je najvyšším predstaveným, ako aj pomocou rôznych iniciatív s misijným akcentom v rámci celého Talianska. V roku 1916 spolupracuje pri založení Misijnej jednoty kléru, v ktorej je desať rokov prvým prezidentom. V roku 1928 cestuje do Číny, kde navštevuje svojich misionárov a im zverených veriacich.

5. novembra 1931 usína v Pánovi. Jeho pohreb sa stáva obrovským ľudovým zhromaždením. Zvesť o jeho cnostiach a svätosti sa z Parmy šíry do všetkých krajín, kde pracujú xaveriáni. Dva zázraky vedúce k procesu jeho beatifikácie a kanonizácie sa nie náhodou udiali v Burundi a v Brazílii.

Jeho svätosť spočíva v pokornom, vernom a stálom napĺňaní Božej vôle v každom momente života a vo vrúcnej horlivosti za spásu všetkých ľudí. V každom slove a v každom skutku bola viditeľná jeho živá viera, v rôznych trápeniach mu bola oporou bezhraničná dôvera v Božiu prozreteľnosť, každému bola zrejmá jeho nevyčerpateľná láska k Bohu a ľuďom a túžba po ich spáse.

Bol presvedčený, že Cirkev je misionárska vo svojej podstate, a preto každý kresťan podľa vlastného povolania, možností a prostriedkov má spolupracovať na tom, aby sa evanjelium rozšírilo až na kraj sveta. Jeho vlastný život svedčí o tom, že každé kresťanské spoločenstvo musí „rozšíriť obzory lásky až po kraj sveta a tým, ktorí sú ďaleko, venuje podobnú starostlivosť ako svojim vlastným členom“ (AG 37) a že biskup „bol vysvätený nie iba pre jednu diecézu, ale na spásu celého sveta“ (AG 38).

Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 17. marca 1996 v Chráme svätého Petra, za svätého pápež Benedikt XVI. 23. októbra 2011 na Námestí sv. Petra v Ríme.

Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim

Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 1/2012