Blahoslavený
Sviatok: 6. október
* 18. apríl 1881, Vrasene, Belgicko
† 6. október 1916 Kortrijk, Belgicko
Izidor de Loor
Blahoslavený Isidore de Loor sa narodil 18. apríla roku Pána 1881 v obci Vrasene v Belgicku. Bol najstarším synom hlboko nábožných rodičov Alojza de Loor a Kamily rodenej Hutsebautovej. Každý deň sa zúčastňoval na svätej omši a večer sa s rodičmi modlieval ruženec. Sviatosť birmovania prijal 25. mája roku Pána 1894 a po ďalšie roky pomáhal pri príprave na prijatie tejto sviatosti mladším spolužiakom. Izidor miloval rozjímať o Spasiteľovom utrpení.
Od svojich 14 rokov mal túžbu stať sa rehoľníkom. Ale pretože bol potrebný na otcovom hospodárstve, svoju túžbu mohol zrealizovať až keď mal 26 rokov, kedy ho zastúpil jeho mladší brat František. Izidor sa v roku Pána 1907 zveril so svojou túžbou vstúpiť do rehole otcovi Boukaertovi z kongregácie redemptoristov, ktorý konal misie v Saint Gilles. Ten mu poradil, aby vstúpil k pasionistom. Izidor 15. apríla roku Pána 1907 vycestoval do Ere, v diecézy Tournai, aby vstúpil do noviciátu pasionistov. Tam ho srdečne privítali. Po dokončení postulátu pred noviciátom prijal rehoľné meno Izidor od sv. Jozefa. Prvé rehoľné sľuby zložil 15. septembra roku Pána 1908. V decembri roku Pána 1910 bol preložený do kláštora vo Wezembeek-Oppem blízko Bruselu. Tu vo veľmi ťažkých podmienkach plnil k všeobecnej spokojnosti spolubratov službu kuchára. Brat Izidor bol v tej dobe považovaný za „vtelenie reguly pasionistov“, nového „Gabriela od Matky Sedembolestnej“. 9. novembra roku Pána 1911, vo svojom liste rodine napísal:
„Neprajem si, ani netúžim po ničom inom, iba to, aby som sa celkom oddal spáse duší a rozširovaniu nábožnosti k umučeniu nášho Pána Ježiša Krista, čo môžem z mojej strany robiť skrze moju prácu a modlitbu. Moji drahí, nikto nemôže pochopiť, aké je to šťastie žiť v ústraní prostý rehoľný život, kde neznámy a často opovrhnutý svetom, žijeme pre Boha a pre vlastnú Kongregáciu, vypĺňajúc čo najdôkladnejšie svoje povinnosti.“
Inokedy rodine napísal: „Nevlastním mnoho. Mám viac-menej len kríž, ruženec a ceruzku. Keď mám písať list, idem do sakristie po pero a atrament… Neviem, či chápete tú veľkú radosť, ktorá plynie zo zrieknutia sa všetkého… neviazať sa srdcom na nič okrem Ježiša.“
V lete roku Pána 1911 brata Izidora postihlo veľmi bolestivé očné nádorové ochorenie, pre ktoré musel podstúpiť náročnú operáciu a prišiel o pravé oko. Ďalší rok bol preložený do Kortrijk (Courtrai), kde svedomite a príkladne vykonával službu kuchára, záhradníka a vrátnika. V septembri roku Pána sa začali rakovinové bunky šíriť po celom organizme. A hoci brat Izidor veľmi trpel nenariekal, len sa modlil a pripomínal si „aké krásne je nebo“, či „raz získané, je získané na veky!“. Do konca svojho života si zachoval horlivú lásku k Ukrižovanému Spasiteľovi, ktorému obetoval život. Zomrel 6. októbra roku Pána 1916 v kláštore v Kortrijk.
Sv. pápež Ján Pavol II. vyhlásil brata Izidora de Loor za blahoslaveného v Ríme, 30. septembra roku Pána 1984.
Bl. Izidor de Loor nám radí: „Neviažte sa príliš na maličkosti tohto sveta, lebo všetko sa to rýchlo pominie. Posilňujte sa často prijímaním svätých sviatostí. Majte osobitnú nábožnosť k Ježišovmu umučeniu. Každý týždeň sa modlite krížovú cestu, čo ja robím každú noc.“
