Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Blahoslavení

Sviatok: 25. november

manželia Luigi a Mária Beltrame Quattrocchi

Ide sa o manželov, ktorí boli ako prvý manželský pár spoločne blahorečení dňa 21. 10. 2001 v Ríme pápežom Jánom Pavlom II. Pre univerzálnu cirkev sú v Martyrologiu Romanum dátumy spomienok zhodné s dátumami úmrtí. Luigi (Alojz) Beltrame Quattrocchi 9. 11. (1951) a jeho manželka Mária 26. 8. (1965). V rímskej diecéze sa však ich spomienka slávi spoločne v deň výročia ich sobáša, ktorým je 25. 11. V tento deň sú uvedení aj v rímskom kalendári. To vysvetľuje ich spoločnú spomienku a zaradenie jednotlivých životopisov Luigiho a Márie pri dátume ich smrti.

Luigi Beltrame

* 12. január 1880 Catania, Talianske kráľovstvo
† 9. november 1951 Rím, Lazio, Taliansko

Luigi Beltrame sa narodil 12. 1. 1880 v Catanii na Sicílii, kde bol jeho otec Karol úradníkom na prefektúre. V rodine, kde mal ešte štyroch súrodencov, mu boli vštepené pevné morálne zásady. Keď mal asi 10 rokov presťahovala sa jeho rodina aj so strýkom do Ríma. Luigi tu začal študovať právo na fakulte Univerzity La Sapienza. Úspešne ho dokončil 14. 7. 1902 a stal sa obľúbeným a uznávaným advokátom. Okrem nadania bol u neho cenený postoj k pravde a spravodlivosti, zodpovednosť a jeho neskrývané kresťanské presvedčenie, z ktorého pochádzala veľká ochota nesebecky pomáhať núdznym. Vďaka svojim vlastnostiam vzbudzoval rešpekt a úctu.

S Máriou Corsiniovou, pochádzajúcou z Florencie, sa zoznámili v Ríme v roku 1901 a po troch rokoch sa s ňou v marci 1905 zasnúbil. Svadbu mali za necelých sedem mesiacov dňa 25. 11., v kaplnke sv. Kataríny v bazilike Santa Maria Maggiore. Od tej doby, podľa slov pápeža, spoločne prežívali svoju manželskú lásku službou životu vo svetle evanjelia, aj s veľkou ľudskou angažovanosťou.

Mária Corsini

* 24. jún 1884 Serravalle, Arezzo, Talianske kráľovstvo
† 26. august 1965 Florencia, Taliansko

Mária Corsini sa narodila 24. 6. 1884 vo Florencii. Otec bol vojakom z povolania a ich rodina sa z dôvodu jeho zamestnania niekoľkokrát sťahovala. V roku 1888 do Pistoia, v roku 1890 späť do Florencie, v roku 1892 do mesta Arezzo a od roku 1893 bývala Mária v Ríme. Neskôr tu študovala v škole obchodného inštitútu. Bola veľmi usilovná a inteligentná, s mimoriadnym nadaním na písomné vyjadrovanie. Preto začala tvoriť aj literárne a k tejto činnosti sa vracala aj neskôr. Už ako osemnásťročná publikovala prvé dve literárne práce. V roku 1912 dala do tlače esej, ktorú venovala problematike kresťanskej rodiny a výchove detí.

 

Po svadbe v roku 1905 bývali s Máriinými rodičmi, aj s prarodičmi v centre Ríma. Nakoniec v jednom dome, v obdivuhodnom vzťahu vzájomnej vľúdnosti, žili štyri generácie. Pomáhala k tomu ich každodenná účasť na svätej omši, prijímanie sviatostí a vzťah k Panne Márii, ku ktorej sa každý deň obracali v modlitbe ruženca.

Prvé tri deti /ktoré si neskôr zvolili duchovný stav – Filip (o. Tarsicius) nar. 15. 10. 1906; Štefánia (sestra Cecília) nar. 9. 3. 1908; César (o. Paulín) nar. 27. 11. 1909/ sa narodili zdravé. Vážna situácia však nastala pri očakávaní štvrtého dieťaťa – Henrietty. Lekári veľmi naliehali, aby matka, ktorej stav sa zhoršoval kvôli vzrastajúcej anémii, súhlasila s potratom, lebo boli presvedčení, že nemôže prežiť matka ani dieťa. (Išlo údajne o neprirodzené, značné a vytrvalé krvácanie a s ním spojenú úplnú nevyzretosť placenty. Z toho dôvodu bola viacej ako 90% pravdepodobnosť úmrtia a lekári počítali s nemožnosťou vyživovania plodu, ktorý by sa z dôvodu anémie nevyvíjal.) Matke dávali len 5-10% nádej na prežitie. Napriek tomu rodičia návrhy lekárov neprijali a v dôvere sa modlili za narodenie zdravého dieťaťa. V ôsmom mesiaci sa im 6. 4. 1914 narodila Henrietta, ktorá bola ich veľkou radosťou a pomáhala im v ich starobe. Sama sa dožila 98 rokov a s bratmi sa zúčastnila blahorečenia rodičov.

Po heroickom „áno životu“ došlo v rodine k rozmnoženiu Božej milosti. Rodičia vychovávali deti k láske a otvorenosti. Ukazovali im cestu svojím príkladom v oblasti náboženskej, morálnej, citovej, občianskej a vlasteneckej. Ich príklad priťahoval k viere aj mnohých neveriacich.

Luigi Quattrocchi sa venoval aj teologickému vzdelávaniu a navštevoval večerné kurzy na Gregoriánskej univerzite. Na svojom pracovisku bol pre svojich kolegov apoštolom, pomáhal im zamýšľať sa nad problémami súvisiacimi so zmyslom života, s právom, láskou a poznávaním Boha. Mnohí vďaka nemu našli cestu do Cirkvi.

Mária Corsini Beltrame Quattrocchi bola aktívna vo farnosti sv. Vitala, kde viedla katechézy pre ženy. Organizovala pomoc pre núdznych a navštevovala chorých. Po zemetrasení v roku 1914 pôsobila ako ošetrovateľka Červeného kríža a ďalší rok pomáhala zraneným z vojny vo viacerých rímskych nemocniciach, a to tiež morálne a duchovne. Absolvovala chirurgický kurz a neskôr aj kurz tropických chorôb. Mala vodičský preukaz a viedla pojazdnú ambulanciu.

V roku 1916 sa Luigi Beltrame Quattrocchi zapojil do novovzniknutej Asociácie talianskeho katolíckeho skautingu (ASCI). V Ríme sa stal jeho horlivým iniciátorom a v roku 1917 predsedom. Od roku 1919 do roku 1923 viedol skautov v oratóriu, ktoré s Kajetánom Santosom založil pri bazilike Santa Pudenziana. V roku 1921 bol menovaný za generálneho poradcu ASCI. Vo funkcii zostal do roku 1927, kedy bola organizácia fašistickým režimom rozpustená. Po oslobodení Luigi Quattrocchi spolupracoval s poslancami Reggio Dáccim a Jacinom v centre politických štúdií. Na ulici Depretis založil pre priateľov skupinu „Hnutia katolíckej renesancie“ a aktívne pomáhal manželke, ktorá sa stala vicepredsedníčkou Ľudovej fronty.

Luigiho manželka Mária bola od roku 1917 františkánskou terciárkou a v roku 1920 sa stala členkou Ústrednej rady ženskej vetvy Katolíckej akcie. V roku 1936 doprevádzala chorých do Lúrd a Loreta. Po vojne sa obidvaja manželia zapojili aj do hnutia „Rinascita Cristiana i Fronte delia Famiglia“.

Pri blahorečení 21. 10. 2001 pápež Ján Pavol II. pri zhrnutí ich života povedal: „Títo manželia prežívali svoju manželskú lásku a službu životu vo svetle evanjelia a s veľkou ľudskou angažovanosťou. S plnou zodpovednosťou prijali úlohu spolupráce s Bohom v darovaní života a veľkodušne sa venovali deťom. Vychovávali a usmerňovali ich tak, aby ich priviedli k poznaniu Božieho plánu lásky s nimi. Inšpirovaní Božím slovom aj svedectvom svätých, blahoslavení manželia prežívali svoj obyčajný život neobyčajným spôsobom. Uprostred radostí i starostí normálnej rodiny dokázali viesť neobyčajne bohatý duchovný život. Jeho centrom bola každodenná Eucharistia, s ktorou sa spájala detská oddanosť k Najsvätejšej Panne. V ich živote, podobne ako v živote mnohých iných manželov, ktorí si denne plnia svoje rodičovské povinnosti, si môžeme všimnúť posvätný výraz Kristovej lásky k Cirkvi.“

Luigi Beltrame Quattrocchi zomrel v Ríme 9. 11. vo veku 71 rokov na infarkt myokardu. Jeho manželka Mária ho prežila o 14 rokov a zomrela 26. 8. vo veku 81 rokov. Obaja svojimi životmi ukázali, že kresťanské manželstvo je a môže byť spoločnou cestou ku svätosti, a dnes z neba pomáhajú tým, ktorí sa na nich obracajú.

 

Modlitba o kanonizáciu

Bože večnej lásky, v blahoslavených manželoch Luigim a Márii Beltrame Quattrocchiových nám dávaš príklad svätosti žitej v manželstve. Uchovali si vieru a nádej uprostred životných povinností a problémov. Vychovali svoje deti k svätosti. Nech je ich modlitba a príklad oporou našim rodinám v kresťanskom živote a pomáha nám ísť cestou k svätosti. Ak je to Tvoja vôľa, udeľ nám na ich príhovor milosť, o ktorú Ťa teraz prosíme, a uveď ich medzi svätých svojej Cirkvi. Skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.