Blahoslavená
Sviatok: 15. november
* 15. november 1847 Chieri, Taliansko
† 26. marec 1908 Katánia, Taliansko
Magdaléna Katarína Moranová sa narodila 15. novembra 1847 v Chieri v turínskom kraji. Keď mala osem rokov, prišla o otca Františka a začala pomáhať mame v práci. K štúdiu sa vrátila vďaka svojmu strýkovi kňazovi. V škole pomáhala pani učiteľke s najmenšími deťmi.
Medzitým sa po prvý raz stretla s donom Boscom, ktorý sa práve zastavil v Buttigliere di Asti. Magdaléna bola povolaná k tomu, aby vyučovala, a ako sedemnásťročná získala diplom učiteľky. V devätnástich rokoch začína vyučovať v Montaldo Torinese. Svoju prácu vykonávala štrnásť rokov usilovne, odborne a popritom nadobudla rešpekt a úctu celej dediny. Potom, ako sa Magdaléna po dlhom čase poradila so svojím duchovným vodcom a ako zo svojich úspor kúpila dom svojej matke, išla sa porozprávať s donom Boscom. Ten ju poslal do Mornese, kde ju radostne prijala matka Mazzarellová.
Hneď začala učiť. V roku 1880 sa zasvätila Bohu večnými sľubmi a od Pána si prosila milosť, „aby zostala nažive, kým nedosiahne svätosť“. V roku 1881 na žiadosť arcibiskupa z Katánie poslali Magdalénu do Trecastagni, aby tam viedla nové dielo, kde pôsobili tri učiteľky. Tri roky riadila, vyučovala, prala, varila. Bola katechétkou, ale predovšetkým svedčila, a to až do takej miery, že dievčatá začínali búchať na dvere a žiadali: chceme byť také ako ona! Po roku prestávky v Turíne, kde bola direktorkou domu sestier FMA na Valdoccu, ju opäť poslali na Sicíliu ako vizitátorku, direktorku a magisterku noviciek.
Mala za úlohu zakladať nové domy a formovať sväté sestry. Neprestajne mala „jeden pohľad upretý na zem a desať smerom do neba“, otvárala školy, oratóriá, internáty a laboratória vo všetkých častiach ostrova. Výsledkom horlivého pôsobenia Magdalény Moranovej a ducha spoločenstva, ktorý sa okolo nej vytvoril, boli početné nové povolania.
Jej mnohoraký apoštolát ocenili a podporili aj biskupi. V Katánii jej zverili celé katechetické dielo, zakladanie nových oratórií a internátu učiteľského ústavu. Prechovávala veľkú úctu k sv. Jozefovi a Márii Pomocnici, ktorí ju sprevádzali v jej apoštoláte. Do novozaložených diel sa jej podarilo verne inkulturovať charizmu dona Bosca a preventívneho systému.
V dôsledku nádorového ochorenia dňa 26. marca 1908 sestra Moranová v Katánii zomrela. Vtedy už bolo na Sicílii 18 domov, 142 sestier, 20 noviciek a 9 postulantiek. Ján Pavol II. ju v tom istom meste, kde zomrela, dňa 5. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú. Jej telesné pozostatky sú uložené v Alì Terme (Katánia).
Na duchovné čítanie
Domček a povolanie
V roku 1877 Magdaléna odovzdala svojej matke dar, ktorý jej už dávno túžila darovať – domček s ovocnou záhradou, vinicou a pozemok na obrábanie. Podarilo sa jej to tak, že dala dokopy všetky úspory za dvanásť rokov vyučovania. A konečne našla aj odvahu prezradiť jej svoju túžbu, ktorú nosila v srdci už veľmi dávno, a to stať sa rehoľnou sestrou. Matka ju vyobjímala za dar, no keď počula o jej rozhodnutí, rozplakala sa. Dala jej požehnanie, ale srdce jej krvácalo.
Dcéry kresťanskej lásky aj dominikánky ju slušne odmietli. Podľa pravidiel totiž nemohli prijať nijakú žiadateľku, ktorá už dovŕšila 30 rokov. V roku 1878, keď bola Magdaléna v Turíne, zašla za donom Boscom. Po niekoľkých slovách svätec pochopil, akú výnimočnú ženu priviedla Panna Mária do jeho mladej rehoľnej rodiny dcér Márie Pomocnice. Ani sa nepýtal na vek a s radosťou ju prijal. Magdaléna sa vrátila natešená a Lucii, prvej priateľke, ktorú stretla, povedala:
„Pôjdem k saleziánkam. Budem patriť medzi rehoľníčky dona Bosca. Nie si rada?“
Lucia nevedela, či má byť rada. Celkom iste sa však z toho netešili obyvatelia Montalda. Pán farár so svojou obvyklou úprimnosťou vyhlásil:
„Keby nám vzali pána kaplána, utrpeli by sme menšiu škodu.“
Magdaléna prišla do Mornese ako 31-ročná a k dispozícii mala ešte 30 rokov, do služby teda ponúkla polovicu svojho života. Využila ho naplno, ako keď strapec hrozna vytlačíme do poslednej kvapky.
K sestrám v Mornese vstúpila 15. augusta 1878. Duchovné cvičenia kázal don Bosco a prvým dcéram Márie Pomocnice povedal:
„Je vás málo, ale to sa zmení. Budete mať toľko chovaniek a postulantiek, že nebudete vedieť, kde ich umiestniť.“
Matka Mazzarellová si ju hneď od začiatku vážila a tak to bolo až do konca. Magdaléna však zažila veľké prekvapenie. Zistila, že saleziánsky výchovný systém mládeže v podstate používala už šestnásť rokov.
Šesťročné dievčatko a mnoho iných
Prvé sicílske dievčatko, ktoré sestra Moranová stretla v Trecastagni, bola 6-ročná sirota Jozefína Messinová. Ľudia neboli oduševnení za tie „cudzie“ sestričky. (Treba poznamenať, že v tých časoch ešte Piemonťanov na Sicílii pokladali za cudzincov. Jednotné Taliansko totiž trvalo len jedenásť rokov.) Sestra Moranová sa usmievala. Pred pätnástimi rokmi sa jej stalo to isté v Montalde, nuž použila podobnú obranu: venovala sa dievčatám a žila pre ne spolu so sestrami. Po dvoch rokoch mohla v liste napísať: „Popri oratóriu pre interné dievčatá sme otvorili oratórium aj pre externé, bohaté i chudobné. V nedeľu ich učíme katechizmus v našej kaplnke. Chodia tak poctivo a s takou horlivosťou, že je to až dojímavé. Aj dospelí prichádzajú. Pokladajú nás za nadprirodzené bytosti a počúvajú nás priam s duchovným hladom.“ O rok dielo saleziánok v Trecastagni pozostávalo zo sviatočného oratória, z internátu, zo školy a viedli aj obecnú školu.
Štyri roky sa sestra Moranová bezvýhradne rozdávala. Bola direktorkou, magisterkou noviciek, učiteľkou, katechétkou, pomocníčkou v sakristii, vrátničkou, práčkou, pomáhala v kuchyni a v pekárni. Občas si otvorila notes, ktorý si priniesla z Nizzy Monferrato, a čítala si slová, ktoré jej matka Mazzarellová povedala v prvé dni v Mornese: „Milujme Pána Ježiša, sestra Magdaléna, milujme ho! Pracujme len pre neho bez ohľadu na seba. Odvahu! Tu plačeme, v nebi sa budeme smiať.“
Raz v týždni si saleziánky vydobyli hodinu pre seba, aby sa vnútorne obnovili. Utiahli sa do sakristie, aj keď bola maličká, a sestra Moranová rozprávala o donovi Boscovi, o Mornese, o saleziánskom svete, o tom, ako byť medzi dievčatami. Išlo skôr o jednoduché rozhovory než o prednášky, ktoré predpisovali pravidlá. Sestry doslova nasávali jednoduchú a hlbokú múdrosť sestry Moranovej a cítili, že sa obnovili.
Výsledky diela v Trecastagni boli veľkolepé. Tamojší biskupi sa navzájom predbiehali, aby mohli dostať do svojich diecéz dcéry Márie Pomocnice. Nádej rástla, pretože na ich dvere začali klopať nové povolania. Mnohé dobré dievčatá, ktoré videli sestru Magdalénu a jej spolusestry, chceli žiť ako ony.
Zdroj: Svätci saleziánskej rodiny, Teresio Bosco, Don Bosco 2003