(Marianne Barbara Cope)
Svätá
Sviatok: 9. august
* 23. január 1838 Heppenheim, Nemecko
† 9. august 1918 Kalaupapa, Molokai, Havajské ostrovy
Svätá Marianna Cope
Sv. Marianna Cope (vlastným menom Barbara) sa narodila 23. januára 1838 v Heppenheime (Nemecko), so svojou rodinou žila v Utica (New York, USA). Posilňovaná vierou rozvíjala dar súcitu a schopnosti byť blízko tým, ktorí sú v núdzi. Stále mala v úcte iných a vedela sa pre nich obetovať.
V roku 1862 vstúpila k sestrám sv. Františka zo Syracuse (dnes Kongregácia sestier sv. Františka komunít z Neumann) a prijala meno Marianna. Okrem vyučovania založila a spravovala súčasne dve nemocnice v Utica a v Syracuse. V roku 1877 bola zvolená za generálnu predstavenú. Počas tejto služby vypočuje žiadosť kráľa zo Sandwichových ostrovov (dnes Havajské ostrovy), ktorú už odmietli viaceré kongregácie a posiela sestry, aby sa venovali jeho trpiacemu ľudu.
Na začiatku matka Marianna zamýšľala, že bude jednoducho sprevádzať svojich šesť sestier – dobrovoľníčok na tejto misii a pomôže im nájsť ubytovanie. Je však hlboko zasiahnutá kritickou situáciu ľudí postihnutých Hansenovou chorobou (známou tiež ako lepra či malomocenstvo), a tak sa rozhodne zostať s nimi. Spočiatku vykonáva päť rokov apoštolát medzi pacientmi „Leper Hospital“ (nemocnica pre postihnutých malomocenstvom) v Honolulu, potom ďalších tridsať rokov na polostrove Kalaupapa. Počas tohto slobodne zvoleného exilu matka Marianna poskytovala isté a láskyplné útočisko ľuďom na okraji spoločnosti. Podieľala sa na diele sv. Damiána de Vesteur a pokračovala v tomto apoštoláte aj po jeho smrti v roku 1889.
S hlbokou materskou starostlivosťou sľúbila matka Marianna svojim spolusestrám, že žiadna z nich sa nenakazí malomocenstvom z kontaktu s pacientmi, a tak je to až dodnes.
Matka Marianna zomrela v Kalaupape 9. augusta 1918 a bola pochovaná medzi tými, ktorých za života veľmi milovala. V roku 2004 boli jej telesné pozostatky prenesené do kaplnky materského kláštora v Syracuse. „Matka ľudí na okraji spoločnosti“ bola blahorečená 14. mája 2005 a svätorečená 21. októbra 2012.
Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim
Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 4/2012
