Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 1. august

* 13. apríl 1506 Villaret, Savojsko, Francúzsko
† 1. august 1546 Rím

Význam mena: skala (gréc.)

Peter Favre

Peter Favre

Súčasník sv. Ignáca z Loyoly bol prvým kňazom vznikajúcej Spoločnosti Ježišovej. Narodil sa v obci na svahoch Grand Bounard vo Villarete v Savojsku 13. apríla 1506. Už vo veku dvanásť rokov zložil sľub čistoty so zanietenosťou dospievajúceho mladíka. V roku 1525 ako devätnásťročný sa presťahoval do Paríža a začal študovať filozofiu v kolégiu sv. Barnabáša. Tu bol jeho spolubývajúcim a spoločníkom v štúdiu sv. František Xaverský a od roku 1529 aj sv. Ignác z Loyoly, ktorý tu hľadal pokoj po duchovnej kríze, ktorá ho sužovala.

Keď v roku 1530 získal titul bakalár (v oblasti právnického vzdelania), vrátil sa do svojej vlasti, ale v roku 1534 vykonal mesačné duchovné cvičenia pod vedením sv. Ignáca a po ich zbožnom uplatnení v živote sa rozhodol nasledovať ho.

V máji 1534 bol vysvätený za kňaza a 15. augusta spolu so sv. Ignácom a ďalšími piatimi spoločníkmi zložil na Montmartre slávnostné sľuby, ktorými sa zaviazali žiť v chudobe a ísť do Jeruzalema. Sľúbili dať sa k dispozícii pápežovi. V roku 1536 spolu s ďalšími tromi spolubratmi sa predstavili pápežovi Pavlovi III. a prijali rôzne úlohy. Ich cesta do Svätej zeme bola odložená pre vojnu medzi Benátkami a Turkami.

Peter Favre učil teológiu na univerzite La Sapienza v Ríme (1537 – 1539), potom sa presťahoval do Parmy, kde pôsobil rok pred začatím svojho putovného apoštolátu jezuitu v celej Európe, najmä v Nemecku a na Pyrenejskom polostrove. Všade propagoval Spoločnosť Ježišovu, kázal, dával duchovné cvičenia, navštevoval kláštory. Pre novú rehoľu získal Petra Canisia.

Bol povolaný zúčastniť sa na Tridentskom koncile a cestu podnikol napriek zlému zdravotnému stavu. Do Ríma pricestoval 17. júla 1546. Tu ochorel a v tomto meste 1. augusta 1547 aj zomrel.

V španielčine a latinčine napísal svoj duchovný denník Pamätník. Tento dokument bol vytlačený v rôznych vydaniach a jeho listy sú zdrojom poznania jeho jemnej povahy, citlivosti a anjelského života. Tí, ktorí ho navštevovali, ho mali v úcte a v láske. Bol mužom modlitby podľa náuky sv. Ignáca.

Úctu blahoslaveného Petra potvrdil Pius IX. dňa 5. septembra 1872. Prvý jezuita v pápežskom úrade v dejinách Cirkvi pápež František dňom 17. decembra 2013 nariadil ekvipolentnú kanonizáciu Petra Favreho. Liturgickú úctu svätca rozšíril na univerzálnu Cirkev a zapísal ho do zoznamu svätých. Dňa 3. januára 2014 na sviatok svätého mena Ježiš pápež František slávil omšu vďakyvzdania za kanonizáciu Petra Favreho v kostole Il Gesù v Ríme. V rámci liturgie si kadidlom uctil jeho sochu. Telesné pozostatky Petra Favreho našli odpočinok v starovekom Kostole najsvätejšieho mena Ježiš v Ríme, ale pri výstavbe nového kostola sa stratili.

 

Preklad z taliančiny: ICLic. Ing. Ľudovít Frindt, časopis Liturgia 3/2014