Svätý
Sviatok: 15. jún
* Mazzara, dnes Mazzara del Vallo, Sicília, Taliansko
† okolo 304 blízko Santa Cecilia pri Eboli, Taliansko
Význam mena: ochotný, horlivý (z lat.)
Patrón Dolného Saska, Saska, Čiech, Sicílie, Prahy, mládeže a epileptikov, krčmárov, lekárnikov, vinohradníkov, pivovarníkov, hercov, kováčov medi, nemých ľudí, holubov, domácich zvierat, patrón pre neporušenosť, dobrú sejbu a dobrú žatvu, patrón proti posadnutosti, zúrivosti, rozčúleniu, hystérii, záchvatom, besnote a epilepsii, nočnému pomočovaniu detí, ušným a očným chorobám, búrkam, bleskom, nebezpečenstvu požiarov, neúrode, neplodnosti
Sv. Vít sa narodil v rodine vznešeného Rimana Hylasa v 3. storočí. Zachovali sa o ňom prevažne nepriame informácie a veľa dôkazov dávneho kultu. Veľa informácií máme na základe legiend, takže ťažko určiť, čo je skutočnosť a čo nie. Podľa jednej z nich sa narodil v meste Mazzaree (dnešná Mazzara del Vallo na Sicílii) v rodine pohanského rímskeho senátora. K viere ho priviedla jeho pestúnka Krescencia a vychovávateľ Modestus. Keď mal sedem-osem rokov, jeho otec ho začal bíjať kvôli viere. Dokonca ho postavil pred súd, ktorý ho, samozrejme, odsúdil, lebo nechcel zanechať svoju vieru. Sudca vraj rozkázal, aby ho zbili, ale vzápätí sudcovi a jeho sluhom ochrnuli ruky. Vít, keď to uvidel, začal sa modliť a oni sa uzdravili. Otec však neustúpil. Zamkol ho do miestnosti s roztopašnými dievčatami, ktoré sa ho snažili zviesť. Keď ho pri tom cez kľúčovú dierku pozoroval, uvidel svojho syna obklopeného siedmimi anjelmi a hneď nato oslepol. Chcel pomôcť; sľúbil obetovať v Jupiterovom chráme býka so zlatými rohmi. Zbytočne. Uzdravil sa až na modlitby svojho syna. Ani vtedy však nepochopil a naďalej sa usiloval pripraviť svojho syna o život. Vtedy Vít spolu so svojím vychovávateľom Modestom a pestúnkou Krescenciou dostali zjavenie anjela, ktorý ich zaviedol na loď smerujúcu do mesta Lucanien. Tam si našli skrýšu, v ktorej pobudli viacej dní. Obživu im nosil orol. Neskôr ich však predsa objavili a predviedli pred cisára Diokleciána. Vít síce vyliečil jeho posadnutého syna, no odmietol obetovať pohanským bohom, a preto bol spolu s Krescenciou a Modestom uvrhnutý do žalára. Znova sa im zjavil anjel, temnotu žalára zalialo svetlo a ťažké železné okovy z nich spadli. Ich väznitelia sa ich pokúšali zabiť rôznym spôsobom – hodili ich do nádoby s horúcim olejom, no oni odtiaľ vystúpili bez zranenia. Chceli ich dať roztrhať levovi, ale ten si krotko ľahol k ich nohám a lízal ich.
Keď ich potom naťahovali na mučidlo a hákmi ich driapali, strhla sa búrka, blesky rozbili mučiace nástroje a ničivé zemetrasenie zrovnalo so zemou všetko dookola, okrem chrámu. Mučitelia boli, na veľké zdesenie utekajúceho ľudu, zabití pod zrúcaninami a rozvalinami. Anjel oslobodil Víta, Modesta a Krescenciu z ich okov a zaniesol ich na breh rieky, kde v pokoji umreli. Orol ochraňoval ich telá, až kým ich vdova Florencia nenašla a nepochovala. Stalo sa to asi roku 304/305.
Uctievanie sv. Víta je doložené od roku 600. Jeho relikvie boli privezené do mesta St. Denis v r. 775. V r. 887 boli v slávnom opátstve Corvey. Jeho lebka sa ale nachádzala v chráme sv. Víta v Prahe, ktorý dal vybudovať na jeho počesť vojvoda Wenzel. Na okolo 150 miestach bolo vyhlásené vlastníctvo relikvií. Sv. Vít je jeden zo 14 pomocníkov v núdzi. Cez 30 patronátov ukazuje, aká je popularita a obľúbenosť tohto svätého. Je to tradičný patrón chorých na epilepsiu, ľudovo nazývanú „tanec sv. Víta“.
