Blahoslavená
Sviatok: 4. november
Nerozpadnuté telo bl. Eleny Enselmini
* 1207 Padova, Taliansko
† 4. november 1231 Arcella, Taliansko
Prišla na svet v roku 1207 v šľachtickej rodine v Padove. Od detstva prejavovala veľké sklony k zbožnosti, modlitbe a dobročinným skutkom. Bola jednou z prvých klarisiek, ktoré vstúpili do kláštora sv. Márie v Arcelle, založeného po Františkovom návrate zo Svätej zeme. Podľa údajov, ktoré však nie sú potvrdené historickými dokumentami, sám sv. František Assiský ju prijal medzi klarisky a obliekol jej rehoľný habit potom, čo jej ostrihal vlasy. Po piatich rokoch pobytu u klarisiek sestra Helena údajne zložila svoje rehoľné sľuby do stigmatizovaných dlaní sv. Františka.
Blahoslavená Helena planula zvláštnou láskou a úctou k Ježišovi a zvlášť ku Kristovmu umučeniu. V živote v spoločenstve sa vyznačovala presnosťou a dôkladnosťou v plnení povinností. Bola pokorná v živote a v službe spolusestrám v klauzúre, vytrvalá a horlivá pri modlitbe. Vo všetkom bola vzornou klariskou. Keď vstúpila do rádu, mala sotva 13 rokov. Po desiatich rokoch života úplne zasväteného úsiliu o dokonalosť, vážne ochorela a na mnoho mesiacov bola pripútaná na lôžko bolesti, so stálou zimnicou a vysokou teplotou – dostala zápal pohrudnice. Trápila sa, že sa nemôže zúčastniť spoločného života sestier a bezsenné noci prežívala v modlitbe a v rozjímaní o Kristovom umučení. V týchto ťažkých chvíľach jej býval útechou, posilou a duchovným vodcom sv. Anton Paduánsky, ktorý býval v Padove v rokoch 1227 a 1229/31 a v prvom roku ako provinciál prebýval v Arcelle. Duchovne ju posilňoval v trpezlivosti a viere a ona mu zasa obetovala svoje utrpenie, vyprosovala požehnanie pre prácu svojho duchovného otca a vodcu a stávala sa tak misionárkou túžbou.
Jej choroba sa stále stupňovala. Stratila reč, potom zrak a možnosť pohybu, pociťovala stále väčšie bolesti, avšak v mystickom spojení s Ukrižovaným.
Anton zomrel 13. júna 1231 v bezprostrednej blízkosti rehoľnej cely sestry Heleny, ona však nemohla byť pri jeho smrti, pretože bola nehybná na lôžku, nevidiaca a nemá.
Posledné tri mesiace prežila spôsobom, ktorý je pre nás nevysvetliteľný, pretože nič nejedla ani nepila. Nakoľko ešte počula, čítali jej sestry duchovnú literatúru, zvlášť týkajúcu sa umučenia Ježiša Krista.
Pokojne zomrela v Pánovi vo veku necelých 24 rokov, päť mesiacov po sv. Antonovi, 4. novembra 1231. Táto tichá svätica, ktorá vo svojom veľmi dlhom utrpení rozjímala o utrpení nášho Pána, mala – keď zomrela – na ústach púčik ľalie ako znamenie svojej anjelskej čistoty.
Do roku 1509 spočívalo jej telo v Arcelle, potom pri preložení kláštora do Padovy bolo prenesené do kláštora klarisiek Všetkých svätých. Od roku 1910 spočívajú jej telesné pozostatky v miestnom kostole sv. Žofie.
Dňa 29. októbra pápež Inocent XII. (1691-1700) potvrdil jej úctu ako blahoslavenej.
