Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 23. november

* okolo 50 Rím
† 97 (alebo 101) Rím (?) alebo Chersones, dnes ruiny pri Sevastopole, Krym (?)

Pontifikát: 88/91 – 97/100

Význam mena: láskavý, mierny, pokojný (z lat.)

Atribúty: kotva, kríž, kniha, palium

Sv. Klement bol štvrtým nástupcom sv. Petra na pápežskom stolci. Cirkev spravoval asi v rokoch 92-99, no s istotou to nevieme určiť. Môže byť, že je tým Klementom, ktorého Pavol radí medzi svojich „verných spolupracovníkov v liste Filipanom 4,3. Ani to sa však nedá dokázať. Podľa Tertuliána Klement nastúpil sa stolec sv. Petra hneď po Petrovi v roku 68. Naproti tomu v zozname rímskych biskupov, ktorý nám zostal zachovaný prostredníctvom Ireneja a Euzébia, je Klement až na treťom mieste po Petrovi, to znamená po Línovi a Klétovi (Anaklétovi). Ohľadom udalostí počas Klementovho pontifikátu nevieme veľa okrem schizmy, ktorá nastala v Korinte, kde sa niektorí z mladších členov postavili proti hierarchii. Kvôli tejto situácii napísal pápež Klement List Korinťanom, ktorý sa nám zachoval dodnes. Poukazuje v ňom na právomoc, ktorú dal Kristus apoštolom a tí svojim nástupcom. Upozorňuje, že cirkevná obec nemá právo zosadiť svojho biskupa a má byť podriadená hierarchii. List bol napísaný veľmi dobrým štýlom a z rozprávania Dionýza v pol. 2. storočia sa zdá, že ho v Korinte aj prijali. Okrem toho sa v Liste hovorí aj o prenasledovaní kresťanov za čias cisára Neróna, o mučeníckej smrti sv. Petra a Pavla, o pomeroch v prvotnej Cirkvi atď. Podľa tradície za vlády cisára Trajána vzniklo proti Klementovi pobúrenie v meste. Prefekt mesta Mamertinus chcel utíšiť vzburu, a tak dal Klementa zatknúť. Na rozkaz cisára bol odsúdený na prácu v mramorových baniach na Kryme. Tam sa však vďaka nemu obrátilo toľko pohanov na kresťanstvo, že sa dostal pred pohanský súd, ktorý ho odsúdil na smrť. Hodili ho do mora s kotvou priviazanou na krk. Stalo sa to asi roku 100. Telo vytiahol jeden z Klementových učeníkov – Fébus a pochovali ho. Asi v roku 860 jeho pozostatky našiel sv. Cyril a Metod, ktorí ich preniesli do Konštantínopolu, na Veľkú Moravu a následne aj do Ríma. Niektoré relikvie sa nachádzajú v bazilike sv. Klementa.